Deň 3. Tanec začína.

DEŇ 3

Jpeg

Prvé ráno na hotely. Zobudili sme sa do mäkkých bielych perín, otvorili balkónové dvere na terasu a pred nami v rannom slnku rozprestierala sa krásna exotická záhrada, zelené trávniky, kvety, kríky, palmy, jazierka, vtáčí šťebot, jemný vánok. Nádhera. Prvé kroky do dňa na vlhkej tráve nasiaknutej včerajším celodenným prvým marockým dažďom. S mojou skvelou spolubývajúcou, tanečníčkou Jankou Jayanti sme si dali rannú jógu, ktorá nám po dlhej ceste padla veľmi dobre, uvoľnili sme stuhnuté telo a rozprúdili energiu na celý deň. Raňajky vo forme švédskych stolov, chutné ovocie, a rôzne iné veci, aké si len človek vie a chce predstaviť boli na stoloch. No najchutnejší zo všetkého bol čerstvý pomarančový džús. Nevedela som sa ho nabažiť.
Jedli sme pri stole všetky spolu, a potom hneď na tanečnú sálu, ktorú máme priamo v hotely na poschodí.
3 hodiny tanca doobedu, potom obed – skvelý šalát a úžasná krémová zeleninová polievka – a potom zas na sálu na ďalšie takmer 4 hodiny tanca. Naučili sme sa 2 orientálne choreografie po 4 minúty. Na pamäť to bolo nesmierne náročné. Čaká nás ďalších 12 spoločných choreografií, 2 denne. Som zvedavá či si to budeme schopné všetko pamätať.
Večera – ako spoločenská udalosť, na ktorú sa chodí elegantne oblečený.. šalát s tuniakom, úžasný. Marocký gitarista nám hral a vytváral krásnu atmošku J Stále smerom ku nám poukoval, a dievčatám pri stole som musela priznať, že mám slabosť na gitaristov, alebo akúsi „karmu“ s mužmi-gitaristami, takže sa musím krotiť a nedívať sa tým smerom, lebo sa mi zas zopakuje tradičný príbeh 😀
Ale to je už o inom..
Všetci, čo v Maroku neboli, ma strašili a vystríhali. Všetci, čo v Maroku boli, ma nadšene povzbudzovali, že je tam úžasne. Zatiaľ môžem povedať, že je tu výborne, hoc veľa som toho ešte nevidela. Kultúra je odlišná, to áno. Ale ak je človek pozorný, a dáva si bacha, je to OK. Náš hotel je idylkou pre západniarov. Realita Maroka je oveľa drsnejšia. Sucho, púšte, špina, odpadky, kalné rieky, zhnité mäso vysiace na priedomí pouličných obchodov lemujúcich cesty, zahalené ženy, muži v tunikách, hlinené domy, chudoba. Ale čo my vieme? Možno sú tak šťastní. Nedívajme sa na svet očami (cez filter) na piedestál postavených západniarov…

 

This entry was posted in MAROKO. Bookmark the permalink.

Comments are closed.