Objavovanie Maroka, Berberština, zahaľovanie, sloboda srdci, moja poézia..

 

…ano, objavovanie maroka pride… chceme ist do puste.. tak potom po novom roku.. uz si zacinam zvykat na miestny system, a vidim tu niektore fakt pekne zvyky ludi, su taki srdecni, autenticki.. akoby sto rokov dozadu.. ale nie v zlom.. ta kultura je taka ludska, tradicna, nezmodernizovana… par veci som poobjavovala nových za uplynulý týždeň.. najviac vyzvedam od barmanov a čašníkov a plavčíkov tu na hotely, ked cez den travime obedovu pauzu pri bazene alebo po veceroch sedávame pri bare a hodiny nám plynú. na obrovskom LCD televizore ide bud hudba alebo futbal, tak som si na teba spomenula :). .. sem tam si davam kapučino, sem tam marocky caj, sem tam uzasny cerstvy pomarancovy dzus.. a zistujem, ze ked clovek nema na vyber, bavi sa s kazdym uz fakt o comkolvek.. a potom zisti dalej ze v kazdom je nieco fajn, nieco zaujimave.. chlapci ma tu teda ucia po Berbersky, povedali, ze ma pomenuju po berbersky ´Titrik´, co znamena hviezda. Dozvedela som sa ze v berberstine sa vsetky zenske mena zacinaju na T a vsetky muzske na A. haluz nie?

a ku zahalovaniu sa moslimskych zien dnes casnik vyslovil taku metaforu, ze to je ako ked je kvalitny a drahy cokoladovy bonbon zabaleny v papieriku – az po otvoreni dostanes ten klenot vo vnutri. ak by bola ta cokolada nezabalena, sadali by na nu muchy, pospinilo by ju kadeco, a kto by ju potom chcel? ……

….mesiac som aj ja sledovala naposledy ked bol spln.. a slnko sledujem ako zapada za atlantik ked mam sancu byt v tedy na plazi.. minule som sa sama prechadzala po plazi, vlny mi narazali do nôh.. bola pokojna nedela.. ocean bol mocny ale zaroven pokojny… bola som tam takmer sama… velmi silny moment pre mna. citila som tu masu vody predo mnou, neuveritelnu silu…priliv a odliv vln.. bolo to az mysticke…

tak som napisala tuto basnicku nizsie. Inac. tie basnicky.. ano, bol si inspirciou pre nejaku, ale ja nepisem presne o tom co prezivam, takze ani tie basne nie su presne vypovedou o mojich zazitkoch, zivote.. su nimi len inspirovane, je tam nejaky impulz. a potom to plynie samo ako chce kam chce…

Co je vlastne realita? uz ani neviem. zivot je premenlivy.. miesa sa sen so skutocnostou.. zmenim miesto a zmeni sa cely moj vesmir.. citim sa ako navzdy zatulany vlk, ktory nevie ci niekedy najde svoju svorku, a vie, ze musi aj tak prezit. a je aj tak stastny…..ze je slobodny v srdci…

Kroky v piesku,
viedla ma pieseň tela
dopredu..
Stopy v piesku
privedú ťa ku mne..
nasleduj.

Oceán, povedz mi čo počuješ na druhej strane sveta?

 

Kroky vetra
keď vlnia sa
a svietia láskou
do dlane..
Odrazím sa
z útesu,
len láska tu po mne
ostane..
A všetky príbehy
medzi nami vetrom
odviate..
Stopy v piesku
vlnou oceánu navždy
zaliate…

 

This entry was posted in MAROKO. Bookmark the permalink.

Comments are closed.