Poézia

Poézia je výpoveď o sebe, kde slová sú tancom duše.

Moju tvorbu nájdete v ukážkach nižšie na tejto stránke, no už čoskoro tiež spolu s tvorbou ďalších žien na novo-vznikajúcom portály Moje More. Už onedlho!


Autorka obrázku: Ivka Labancová

Od roku 2010 v Košiciach funguje literárne zoskupenie mladých ľudí “Nič Viac”, ktoré organizuje poetické večery vlastnej tvorby. Tieto komorné podujatia pri mikrofóne dodávali/jú mladým autorom a autorkám odvahu a chuť ďalej tvoriť, písať, maľovať slovami.. Ariadnina tvorba sa formovala aj vďaka tejto skupine ľudí, za čo je im vďačná..



TVORBA / Zbierky:
  zbierka basni Samhain- Ariadna

Zbierka Ariadna vyšla v rámci poetického cyklu Jeseň – ArialaHlivala, 2010 .
Zbierka Samhain vyšla na jeseň 2014.

(Ak by ste mali záujem o naše zbierky, kontaktujte ma cez sekciu Kontakt.)


 

“Niekedy mením svoj hlas.

Jedna prišla

Odišla iná

Iná

v hlase.

———

Niekedy letí môj hlas

ako prefarbené pierka

v inom čase.

———

Niekedy strácam svoj hlas

na ceste túžby po

jednoduchej pravde.

———

Niekedy väzním svoj hlas

zo strachu.

———

Niekedy hádžem svoj hlas

do čiernej diery

sveta.

———

Niekedy prosím tvoj hlas

o trošku nehy,

o pohladenie

teplom leta,

o oživenie

chladom zimy,

o teba.

———

Niekedy tajne prosím hlasom,

skrývam sa za hlasom,

vo vlasoch,

a v mnohých iných veciach.

———

Niekedy mením svoj hlas.

———

Niekedy som iná.”

 


 

*

Pred každým ďalším slovom

budem chvíľu ticho

a zvážim

či poviem ti to,

či

ostanem ticho.

poviem ti ináč, hádam mlčanlivou tvárou

a hádam pochopíš.

poviem ti ináč než slovom čo sa

topí

v záplave mnohých ďalších

slov.

poviem ti dotykom, pohľadom, tichom.


 

*

S múzou

 

Tancujem v mene múzy

až kým ma nevyruší ozvena slova,

ktoré som nenávistne milovala.

Milovať môj tanec

znamená

milovať mňa takú,

akú ma možno ešte nepoznáš.

Nevedel si, no už vieš

to najtajnejšie o mne.

To najtajnejšie vo mne

je zahalené kvôli svetu

a pred ním samotným.

Ty to cez moje slzy odhalíš,

cez hory a doly, cez slzy, cez slzy.

Cez vody a hurikány,

cez zemetrasenie – cez sabatrasenie,

cez hordy vrstiev,

čo zo seba odhodím.

Tam som. S múzou spojená.

Múza- moja ochrankyňa.

Záchrankyňa

Bezmenná.


 

*

Nebolo chvíľ čo by sa

stali opäť..

A ani tú čo práve prešla

mi už nedáš

-opäť.

Nezopakuješ

čo sa nedá.

Nenahradíš moje

vratké

spomienky.

Nepočuješ, že ja som

nepočula..

——–

–  ja viem,

nedá sa čo sa nedá.

 


 

*

“Zastav noc a staň sa jej čiernym vtákom.

Pomôž jej zívať tichou tmou, tou tmou,

čo pokoj nám dáva keď vstáva

do západu.

Pomôž jej vrátiť sa na miesto,

kde za ňou ľudstvo zvyklo sa zlietať

kým neušlo, kým neušla i ona..

ztamať, vzadu, za mestom,

tam mala miesto,

v lístí, kroví, v lesom prefúkanej kôre

drevín a hline.

Zastav noc a ukáž jej kúsok našej núdze

po jej tichom čiernom dychu,

čo vtedy vdýchla jemu a jej

a tak ich porodila.

Kus skutočného dychu,

až v tichu krvi v čiernom kvete

som sa narodila.”

 


 

*

Mám pocit, že

ležím na vode

a tuším že sa rozplyniem.

Lebo keď prídeš

a dotkneš sa vody –

dotkneš sa mňa.

Lebo keď zídeš

z neba

tak ja výjdem a

naše zmeny

sú premeny

bez hraníc.

A medzi nami žiadne steny

čo tíšia ozveny plaču.

Len jedna záhrada bez plota,

a stromy čo

zachytia všetko stratené,

Sme pes a vlčica, čo sa zblížili..

 


 

*

“Slabo som sa nadýchla,
keď si ma vtedy hádzal
do vody
nepreskúmanej.

A teraz
mám nohy zapletené
medzi riasami

a dusím sa.

Vtedy
by bolo
každé slovo
vysvetlenia
rovné
záchrannému pásu,
no ty si mal ústa
zalepené

(vlastnou pýchou)

Teraz
je už
neskoro,

už sa topím,

bez nadýchnutia

pokorne

ticho

bez slov.

Tam,
v hlbinách vôd
šmátram rukou po svetle,
po náznakoch
života.
nádeje.
Nič,
nik
neodpovedá
na moje
volania.

Ak si ma tam dole
život nájde
a čas mi dá
umelé dýchanie
vrátim sa
na Zem.
Zostanem
bez teba.

(Rada,
tak rada)

Ty zostaň s hanbou.”

 

_________________

Comments are closed.