Poézia

 

TVORBA :

Moju tvorbu nájdete v ukážkach nižšie na tejto stránke, no už čoskoro tiež spolu s tvorbou ďalších žien na novo-vznikajúcom portály Moje More. Už onedlho!


  zbierka basni Samhain- Ariadna

Zbierka Ariadna vyšla v rámci poetického cyklu Jeseň – ArialaHlivala, 2010 .
Zbierka Samhain vyšla na jeseň 2014.

 

 



 

 

Odnášaš si ma
s krvou na ramenách.
V tvojich stopách nocou leží
vôňa mojej dcéry.
A v očiach smútok, že si zase
nevyriešil otázku
slobody a lásky.

Dojatá plačem nad prázdnym vedrom viery.

Nad všetkým krásnym medzi nami, prežitým.
A keď sledujem
hrudy krvi
padať na zem z mojej diery, tak i nad spomienkou
na tvoje vrásky, na tmavé kvety lásky
a lupene,
rozsypané po stole.
Na tvoj jazyk, krídla nočnej mole.
Na mosty medzi nami.
Tam pod nohami dotýkam sa
mäkkosti srdca.
Tam v slzách teba kroky vedú ku kôpke
kostí vlka.

 

Tie slzy ti však ona neutíši.
A ty vieš, že som to ja..
..jediná, čo by vedela.

 


 

Ležím v posteli s polomŕtvym telom,
oči štrbinky.
Nevládzem sa milovať,
no…
..prídi.
Prídi mi prstami modelovať
unavenú tvár.
Vdýchni hline život..

 


 

sedím pri fontáne
a počúvam
ako plačem..

 


 

Do vysokých múrov sa zdvíha zvuk
a plače
nám všetkým do vlasov.
Steká po lebkách a cez ne dnu do sĺz
a viaže
naše city do tekutých povrázkov.
Kto nemá vlasy cíti všetko ináč, zisťujem.
Cez dlhé či krátke vlasy steká voda tak, že
tvorí rieky a riečištia, a vlasy riasy a myseľ močaristá.
Kým hlava bez vlasov je ako oceán..
(..voda nemá cesty, ktorými by tiekla,
len sa rozprestiera
doďaleka
ako moja holá lebka – svieti,
ako svetlo lampy keď ju zbavíš starých pavučín..)
A sklo neprepustí.
..akoby som sa ťa nikdy už nemala môcť dotknúť.
A ja nezaslzím.
..akoby som už vlastne ani nemala city v plači ktorých moknúť.
Akoby slnko prepustené cez
moju sklenú lebku
ich všetky spálilo.

 


 

Vlasy mi rastú
a rovno tebe do dlaní.

gaštany a krvavý mesiac v splne
: ktorý sme nevideli.
ty s mojou vôňou na brade,

ja s tvojím dotykom.
lupene lásky
špičky jazykov
zvonenie v ušiach a
zuby zakusnuté do kože
nabrúsené nože a

ráno vždy spoločná káva
dve nové šálky, hustá smotana namiesto

mlieka.
dlhé objatie pri botníku keď prichádzaš domov,
letmá pusa keď odchádzam.

dotyky dlaní
a dotyky na telo

nezmyselnosti a zmyselnosti
vzdušné zámky a
zámky v porceláne.
zamknuté tajomstvá
klamstvá
a hodiny odklínania.

etapy lásky

etapy vzťahu
etapy života.

magické pohyby,
malebná prostota.
moje mladé telo
a tvoje vrásky a šediny.
lupene lásky.
a moje vlasy: ako tráva.
rastú
deň po dni ti do dlaní, pomedzi prsty keď ma hladíš,
líhajú pod váhou

unavenosti,
padajú dolu k zemi ako kosti zvädnuté starobou,
ako sláva zoťatá kosou pokory.
ako ty na kolená,
čelom k môjmu lonu.
budú blednúť s každou slzou slnka,
odmočené, prepálené,

sú ako ja.
je jeseň.
čas na báseň:
Povedz mi konečne kto si.

 


 

Zastav noc a staň sa jej čiernym vtákom.
Pomôž jej zívať tichou tmou, tou tmou,
čo pokoj nám dáva keď vstáva
do západu.
Pomôž jej vrátiť sa na miesto,
kde za ňou ľudstvo zvyklo sa zlietať
kým neušlo, kým neušla i ona..
ztamať, vzadu, za mestom,
tam mala miesto,
v lístí, kroví, v lesom prefúkanej kôre
drevín a hline.
Zastav noc a ukáž jej kúsok našej núdze
po jej tichom čiernom dychu,
čo vtedy vdýchla jemu a jej
a tak ich porodila.
Kus skutočného dychu,
až v tichu krvi v čiernom kvete
som sa narodila.

 


 

Mám pocit, že
ležím na vode
a tuším že sa rozplyniem.
Lebo keď prídeš
a dotkneš sa vody –
dotkneš sa mňa.
Lebo keď zídeš
z neba
tak ja výjdem a
naše zmeny
sú premeny
bez hraníc.
A medzi nami žiadne steny
čo tíšia ozveny plaču.
Len jedna záhrada bez plota,
a stromy čo
zachytia všetko stratené,
Sme pes a vlčica, čo sa zblížili..

 


 

Comments are closed.